Projekt Biotopia na recepcii Wallenrodu sme si už predstavili. Čo všetko predchádzalo jeho vzniku, kto spolupracoval na výskume a ako prebiehal, ale aj ošetrovaní mikrorias, sme sa porozprávali s Veronikou Miškovičovou, spoluautorkou projektu.

Veronika, prečo sa práve mikroriasy stali nosnou témou vášho výskumu, čo vás k tomu viedlo?

Hlavnou témou môjho výskumu sú mikroriasy – mikroorganizmy, ktorých veľkosť sa pohybuje v rádoch mikrometrov. Sú to fotosyntetické organizmy, ktorých efektivita fotosyntézy je v porovnaní s rastlinami niekoľkonásobne vyššia, nakoľko vďaka svojej jednoduchej bunečnej štruktúre majú menšie nároky na vývoj podporného aparátu a ďalšie procesy spojené s rastom. V praxi to znamená, že mikroriasy celým svojím telom fotosyntetizujú – premieňajú oxid uhličitý na kyslík, a nemusia vkladať energiu do rastu koreňovej sústavy, kvitnutia, produkcie listov, a podobne. Zopár litrov zdravého riasového média má teda podobnú fotosyntetickú aktivitu, ako celá zelená stena, či menší strom. Ďalšou zaujímavosťou je možnosť ich rôznorodého spracovávania po ukončení kultivácie, a teda využitie biomasy. Tú mnohí z nás poznáme ako zelený prášok či tablety, napr. Spirulina či Chlorella. Okrem lekárskeho priemyslu a výživových doplnkov sa biomasa využíva na produkciu biopesticídov, či biopalív. Niektoré druhy prežívajú v extrémnych podmienkach, darí sa im čistiť odpadové vody, či prežívať na Marse. Možnosti ich využitia a existencie sú naozaj nekonečné.

Ako dlho sa výskumu venujete a aké očakávate výsledky?

Výskumu sa kontinuálne venujem od roku 2019, keď som začala ako doktorandka na pražskej UMPRUM v Ateliéri Architektura III pod vedením Imricha Vaška skúmať možnosti koexistencie prírody a technológie v rámci vytvárania priestorových architektonicko-biotechnologických artefaktov, ktoré vznikajú i v spolupráci s ďalším akademickým partnerom – Centrom Algatech Třeboň, ktoré spadá pod Mikrobiologický ústav Univerzity Karlovy v Prahe, a neskôr i s Univerzitou Cyrila a Metoda v Trnave – Fakultou prírodných vied. Od vytvorenia prvých prototypov, na ktorých som spolupracovala v rámci vedenia semestrálneho ateliérového zadania pre skupinu študentov (Vojtěch Kordovský, Adam Varga, Anna Östlund, Ateliér AIII), cez vytvorenie ďalších partnerstiev s priemyselnými sklárskymi či vedeckými partnermi, až po vytvorenie experimentálnej reliéfnej štruktúry pre ITB Development pevne verím, že táto cesta má ďalší smer do pokroku aplikovaného výskumu v riasových biotechnológiách a prinesie aktívne zlepšenie kvality prostredia pre verejné či súkromné priestory.

Vo svete existujú viaceré príklady využitia rias v oblasti architektúry, ale existujú podobné výskumy na Slovensku?

Tematika využitia mikrorias je svetovej odbornej verejnosti dobre známa, ale existuje málo príkladov dlhodobej kultivácie mimo laboratóriá. Je to samozrejme podmienené i tým, že samotná údržba týchto systémov je ešte stále relatívne ťažko optimalizovateľná – neexistuje systém, ktorý by si nežiadal pravidelnú údržbu. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že ide o kultiváciu živých mikroorganizmov. Izbové rastliny je rovnako treba občas zalievať, rovnako to platí i pri pestovaní ovocia a zeleniny  – proces sa síce dá čiastočne zautomatizovať, ale stále je potrebný ľudský faktor na časť údržby. Nachádzame sa v dobe, keď je človek zásadne zodpovedný za ekosystémy, ktoré vlastne sám vytvára. Otázkou pre nás teda je, ako tieto ekosystémy tvoriť tak, aby boli schopné pomáhať nám, a rovnako aj my im.

Dielo vo Wallenrode je prvou permanentnou inštaláciou s využitím riasových biotechnológií na Slovensku i v Českej republike. Zásadnú rolu v tomto označení zohráva servis kultúr, ktorý prebieha v spolupráci s mikrobiológmi z Univerzity Cyrila a Metoda, Fakulty Prírodných vied. O kultúry sa stará tím, ktorý sa venuje výskumu v oblasti mikrobiológie, genetiky a evolučnej biológie.

Aké benefity môžu priniesť riasy do tohto biznis centra?

Okrem priamych benefitov, akými je pohlcovanie CO2 z priestorov nachádzajúcich sa na rušnej Miczkiewiczovej ulici, vidím najväčší prínos v možnosti rozširovania znalostí o problematike znečisťovania ovzdušia a priamych dopadov ľudskej činnosti na naše prostredie. Zviditeľňovanie neviditeľného či častokrát nepovšimnutého, sa odohráva aj v prípade samotných mikrorias koncentrovaných v sklenených bankách, kde môžeme pozorovať “ len zelenú vodu” v rôznych hustotách, no v skutočnosti ide o milióny mikrorias, ktoré sa vo vode nachádzajú a cirkulujú. Ich aplikácia v interiéri biznis centra by mala návštevníkom priniesť novú znalosť o mikroorganizmoch, ktoré sú okrem iného zodpovedné za polovicu globálnej fotosyntetickej produkcie. V mestách, kde je prirodzených vodných plôch málo, a rovnako i obmedzený priestor na rozsiahlu zelenú výsadbu, môže i postupnou aplikáciou takýchto biotechnologických projektov vzniknúť priestor na vytvorenie nového typu ekosystému, ktorý je aplikovateľný od interiérov, až po komplexné riešenie urbanizmu miest. Samozrejme ide len o jeden zo scenárov boja proti klimatickej kríze, avšak osveta širokej verejnosti v oblastiach s potenciálom aplikácie súčasných vedeckých poznatkov pre naše budúce generácie je potrebná v spoločnej zodpovednosti za naše prostredie.

Akú úlohu má v celom procese mentor Imrich Vaško?

S Imrichom Vaškom na projekte spolupracujem na viacerých úrovniach – v prvom rade je to môj dlhoročný mentor a profesor na UMPRUM v Prahe, kde som pod jeho vedením v Ateliéri Architektura III ukončila magisterské štúdium a momentálne pracujem na doktorandskom výskume. Rovnako v Ateliéri Architektura III pôsobia aj Daniel Sviták a Adam Varga, ktorí sú spoluautormi projektu Biotopia vo Wallenrode. Imro stojí pri našich projektoch od úplného začiatku, a práve vďaka ateliérovým dialógom vznikla i naša spolupráca. Oba projekty, z ktorých realizácia Biotopia koncepčne pozostáva, vznikli ako individuálne dlhodobé projekty na pražskej UMPRUM – mnou vedený výskum aplikácie mikrorias, a výskum Daniela Svitáka o možnostiach 3D tlače robotickým ramenom. V spolupráci s Imrom sa tieto projekty podarilo prepojiť, priebežne komunikovať a prezentovať práve pred partnermi z ITB Development, s cieľom priblížiť širokej i odbornej verejnosti nové spôsoby, akými v súčasnosti i do budúcna premýšľať nad prostredím, v ktorom žijeme.

Tak sa „zrodila“ spolupráca s ITB Development?

Spolupráca a počiatočná diskusia začala už v roku 2020, keď som aj vďaka mentorovi Imrichovi Vaškovi, mala možnosť predstaviť majiteľom ITB Development potenciál tohoto fenoménu, na ktorého výskume som pracovala a výsledky prezentovala na viacerých českých i medzinárodných výstavách (Landscape festival Žižkov, Designblok Praha, Ars Electronica Linz). Igora Lichého a Tomáša Šeba téma natoľko oslovila, že prakticky hneď nasledovali úvahy o možnostiach aplikácie do priestorov ich sídla na Mickiewiczovej. Prešli sme viacero koncepčných variant, kde sme skúmali, ako by tento systém mohol fungovať. Od komplexných geometrií, cez rôzne technologické a materiálové prístupy, sme nakoniec prišli ku kompromisu komplexnej podpornej štruktúry (reliéfu) a geometricky jednoduchých sklenených baniek so skrytým prívodom vzduchu a vlastným osvetlením.

Ako prebiehal proces od prípravy inštalácie rias až po jej umiestnenie vo Wallenrode? Koľko času ste mu venovali?

Proces prípravy projektu začal už vytvorením samotného návrhu, v ktorom bolo treba dbať na to, že pôjde o dlhodobo udržateľný systém do priestoru interiéru recepcie. Musel sa preto technologicky optimalizovať samotný proces 3D tlače z bioplastu a rovnako i proces kultivácie média v priestore recepcie, a i mimo nej. Bolo potrebné zohnať partnera z odboru mikrobiológie na Slovensku, ktorý by nám pomohol doriešiť možnosť kultivácie materskej kultúry v laboratórnych podmienkach, a tým zaistiť dobrú kondíciu nasadených kultúr. Tie sa napokon nachádzajú v bankách z laboratórneho skla, ktoré sú vložené do reliéfu z bioplastu, do ktorého boli v procese 3D tlače ručne pridávané pigmenty. Projekt sa podarilo na mieste zrealizovať za 5 dní – od inštalácie drevenej konštrukcie na prichytenie panelov, cez vytvorenie systému napájania a regulácie svetla a prívodu vzduchu do baniek, až po samotnú montáž 3D printovaných komponentov a vkladanie baniek do reliéfu a napĺňanie médiom. Tomuto procesu predchádzalo množstvo príprav, ktoré trvali v rozsahu vyše jedného roka. Navyše počas tohoto obdobia sme museli znášať dopady pandémie na našich dodávateľov i na nás samotných, čo nás limitovalo v niekoľkomesačných výpadkoch dodávok materiálu a komponentov a nemožnosť práce v ateliéri počas období lockdownu. Nakoľko sme projekt realizovali sami aplikáciou nášho know-how na proces fabrikácie, vytvorenie finálneho objektu vyžadovalo množstvo fyzickej práce, ktorá sa nedala nahradiť prácou online.

Aké máte podmienky na výskum? S kým na projekte spolupracujete?

Pri projektoch, ktoré sa venujú medzioborovej spolupráci, a to obzvlášť s odvetviami, ktorých výskum vyžaduje špecifické technologické podmienky, je nastavenie vhodného zázemia na výskum náročné. Výskum samotný totiž prebieha na viacerých platformách a miestach, či už ide o dielne, laboratóriá, ateliéry, miesta stretnutí a rozhovorov, hodiny a hodiny strávené cestovaním, transportom objektov, experimentovaním s materiálmi, formami, technológiami, či virtuálnym zberom a produkciou dát. Na projekte spolupracujem s množstvom skvelých odborníkov: od mikrobiológov, biotechnológov a výskumníkov, cez remeselníkov, špecialistov, až po jednotlivé spolupráce galériami či firmami.

Autori projektu: Veronika Miškovičová, mentor Imirch Vaško, Daniel Sviták a Adam Varga (sprava) 

Každý dokončený projekt posúva výskum napred a je potrebné si uvedomiť, že aplikovaný výskum nemusí v prvom rade priniesť finálny produkt určený na trh. S každým projektom bádateľ získa nové poznatky, a to mu umožňuje posúvať skúmanú tému aplikovať do praxe. To však obnáša neustále zháňanie podpory a partnerstiev, ktoré celý proces uľahčujú, či už finančne, alebo know-how a personálne.

O projekte

Výskumný projekt Hacking Nature Veroniky Miškovičovej, doktorandky UMPRUM, skúma možnosti dlhodobého rastu mikrorias v rôznych prostrediach. V spolupráci s UMPRUM a Akadémiou vied SR zhromažďuje a kvantifikuje dáta z prístrojov, ako je príjem CO2 a produkcia O2, aby pomohla lepšie pochopiť zásadnú úlohu mikrorias v miestnom i globálnom prostredí.