Zdielajte tento článok
Biotopia vo Wallenrode je výsledkom širokej spolupráce. Azda to najzásadnejšou je prepojenie na akademickú pôdu, prostredníctvom známeho profesora a zároveň mentora projektu. Skúsený architekt Imrich Vaško s ktorým už dlhodobo spolupracujeme nám porozprával, ako vníma fenomén mikrorias v architektúre, aj o tom aká bola jeho úloha v celom procese projektu Biotopia a dôležitosti prepojenia akademickej pôdy s praxou.
Riasy sú v súčasnosti vďačným objektom výskumu nielen mikrobiologických ústavov, ale aj priemyselných dizajnérov a architektov. Prečo je to tak?
Profil architektonickej profesie sa už dlhodobo radikálne mení. Už dávno sa skončilo obdobie striedania architektonických štýlov charakteristické pre 20. storočie, vyčerpal sa aj potenciál modernistických manifestov, ktoré ešte dominovali optimistickým časom budovania nových sociálnych spoločností po dvoch veľkých svetových vojnách a v dobách súperiaceho bipolárneho sveta. Zmenila sa vyspelosť dnešnej civilizácie a všeobecný pokrok moderuje aj problematiku urbanity a architektonicko-stavebného environmentu a zároveň dnes už aj dlhodobo čelíme globálnym problémom vyplývajúcim hlavne z meniacej sa klímy.
Sme konfrontovaní inými potrebami a úlohami, ktoré musíme ako civilizovaná spoločnosť komplexne riešiť a nachádzať odpovede na otázky a výzvy, ktoré prednedávnom ešte neboli jednoznačne problematikou architektúry. Zelená architektúra a algoritmus prírody tak nachádzajú dnes silné zdôvodnenie v práci profesií, ktoré dnes charakterizujú prostredie architektonickej tvorby. Riasy a ich ohromný potenciál sú jednou z obrovských tém, ktoré dnes súčasná veda objavuje a aj architektúra vie túto problematiku integrovať do svojich perspektívnych riešení.
Ste mentorom projektu Biotopia. Čo je jeho cieľom? Vybrali ste si vy projekt, alebo autori vás ako mentora? Aká je vaša úloha?
Vediem na UMPRUM akademický ateliér, ktorý skúma a testuje rôzne konceptuálne, technologické a materiálové aspekty metód architektonického navrhovania v tíme študentov, pedagógov a odborných spolupracovníkov šesťročného magisterského a trojročného doktorského štúdia. Témy výskumu, ktoré generujeme sú riešené v semestrálnych zadaniach, ktoré okrem vedenia ateliéru sú moderované aj našimi doktorandami. Problematika rias je špecifický doktorandský výskum Veroniky Miškovičovej, ktorá v spolupráci s ďalšími našimi kolegami Danielom Svitákom a Adamom Vargom, ktorí zase riešia problematiku multimateriálovej 3d tlače robotickým ramenom, skúšajú aplikáciu bio-technológie v kombinácií fyzickou robotickou materializáciou, dizajnérsko-estetické riešenia pre architektonický priestor. Dlhodobá spolupráca s ateliéromm Architekti Šebo Lichý ponúkla možnosť overiť potenciál týchto možností v návrhu a realizácii architektonicko-umeleckej inštalácie vo vstupných priestoroch recepcie Wallenrodu. Ambíciou v tomto projekte bolo vytvoriť novú vizuálnu estetiku monumentálnej vstupnej steny, ktorá kombináciou súčasných technológií a scenára udržateľného životného prostredia prostredníctvom bio-technológie a architektúry naznačia návštevníkom budovy, ale aj architektom a developerom nový potenciál a ďalšie smerovanie architektúry.
Veronika Miškovičová: Biotopia je prvou permanentnou inštaláciou s využitím riasových biotechnológií na Slovensku i v Českej republike
Riasy vo Wallenrode sú pilotným projektom na Slovensku, plánujete aj ich ďalšie využitie na iných miestach?
Riasy vo Wallenrode sú pilotným projektom nielen na Slovensku, ale aj Čechách. Dokonca popri výskume na Univerzitách v Innsbrucku a v Londýne pod vedením EcoLogicStudio, ktorí spolupracujú s ďalšou Slovenkou Terezou Greškovou a podobne aplikovali ich výskum v rôznych projektoch pre verejný priestor alebo architektúru budov, je tento náš výskum u nás, zatiaľ jedinečný. Veronika Miškovičová pripravila niekoľko ďalších projektov overovania architektonického potenciálu rias v inštaláciách v Prahe a vo Viedni.
Zelená architektúra a algoritmus prírody tak nachádzajú dnes silné zdôvodnenie v práci profesií, ktoré dnes charakterizujú prostredie architektonickej tvorby.
Sú aj podľa vás riasy a biologické hmoty budúcnosťou udržateľného rozvoja miest a sídiel?
Potenciál rias ako biomasy, producenta kyslíka a aj estetického fenoménu je veľký a zatiaľ nedocenený, určite sa v blízkej budúcnosti dočkáme intenzívnejšieho a masívnejšieho uplatnenia tohoto fenoménu v projekčnej a dizajnérskej praxi a v architektonickom priestore.
V čom vidíte benefity pri spájaní výskumu/študentov s developerom? A v čom možno úskalia tohto prepojenia?
Pre akademickú sféru v dnešných podmienkach sú spolupráca a prepojenie s praxou extrémne dôležité. V architektonickom kontexte popri spolupráci na výskume a vývoji nových technológií, materiálov, návrhových a realizačných postupov je možnosť zdieľať a testovať nové architektonické stratégie v konkrétnych projektoch developerov, vynikajúcou príležitosťou. Dúfam, že aj pre nich, je táto niekedy nie ľahká skúsenosť poskytovať nielen výskumnému a experimentálnemu prostrediu a budúcim spolupracovníkom príležitosť realizovať, ale aj spätne šanca pre nové možnosti uvedenia do života. Zároveň si však aj myslím, že je to pre zvyšovanie kvality developerského prostredia aj nevyhnutnosť. Turbulencie ktoré zákonite vznikajú medzi praxou a akademickým prostredím sú porovnateľné s problémami pri každej inej aplikácii niečoho nového. Investícia do vývoja je dlhodobá.
Akú úlohu môže hrať architektúra v súčasnej geopoliticko – ekologickej situácii? Čo je treba prehodnotiť, čo zmeniť oproti minulosti?
Architektúra historicky vždy zohrávala hlavnú úlohu pri kreovaní vývoja ľudstva a spoločnosti a tak je to aj teraz. Raptúry geopolitické, ekologické, klimatické, pandemické… sa podobne ako aj v prírode odhrávajú v cykloch. Katastrofy reštartujú systémy a majú často regeneračné účinky, čoho sme napríklad svedkami po nedávnych prírodných kalamitách a lesných požiaroch, keď sa na pôdoryse zničenej krajiny obnovuje nový život, tak ako sa regeneruje príroda aj v cykloch ročných období. V znovu obnovovaní podmienok vytvárania, nového, mladého a možno aj lepšieho vidím príležitosť aj pre architektúru, v tomto som optimista.
Akým projektom sa v Ateliéri A3 venujete? Plánujete aj iné projekty v spolupráci s ITB Development?
Posledné projekty v ateliéri sa venovali novým materiálom v architektúre, potenciálu digitálnej materiálovosti a výpočtových prístupov v generovaní architektonických geometrií v rámci dnešnej post-carbonovej paradigmy. Výpočtové navrhovanie, simulácie, analýzy a produkcia nám umožňujú vyhodnocovať, porozumieť a predpovedať trendy a konzekvencie súvisiacich dopadov v rozdielnych disciplínach. Post-carbon je paradigma, kde použitie výpočtových nástrojov môžu vylepšiť kvalitu, udržateľnosť a odolnosť architektúry a jej infraštruktúry.
Skúsenosti získavané v ateliéri sa postupne prelievajú aj do ďalších projektov ako napríklad naša spolupráca s Collarch studiom Shotu Tsikoliyu a Ondřeja Janků s So-Concrete platformou Federica Diáza pri návrhu a realizácii 3d tlačenej autobusovej zástavky na Čerešniac
