Zdielajte tento článok
Naša unikátna zastávka sa stala inšpiráciou pre vznik publikácie Bratislavské zastávky. Fotograf Marek Mucha v nej svojím objektívom zachytil takmer 40 bratislavských zastávok.
Zastávka na Harmincovej, ktorej výstavbou sme žili posledný rok, sa hneď po jej vzniku stala aktívnou súčasťou živého prostredia komplexu Čerešne. Keďže ide o objekt vytvorený pomocou 3D tlače betónu – prvý svojho druhu v Bratislave – prirodzene priťahuje pozornosť a stala sa istým orientačným bodom v okolí.
Jej organická forma a materiálové riešenie dobre zapadajú do verejného priestoru, ktorý sa okolo Čerešní postupne rozvíja a v istom zmysle sa stala živým a prirodzeným prvkom štvrte. A tak sa zrodil nápad vydať publikáciu Bratislavské zastávky, ktorá by mapovala miesta, kde sa denne stretávame, čakáme na spojenie alebo len pozorujeme mesto.
Pri navrhovaní zastávky na Harmincovej sme si totiž uvedomili, aká pestrá a rôznorodá je podoba zastávok v celom meste. Pri práci sme zároveň podrobnejšie skúmali ich formy, materiály a možnosti, a postupne sme ich začali vnímať ako malú architektonickú encyklopédiu Bratislavy. Chceli sme túto rozmanitosť zachytiť v čase, pretože zastávky sa postupne menia a „unifikujú“ a mnohé z nich môžu navždy zaniknúť. Vďaka tejto knihe však môžeme ich jedinečnú atmosféru a genius loci uchovať aspoň v obrazoch.
Na to, ako proces výberu zastávok a fotografovania prebiehal, sme sa opýtali autora fotografií, Mareka Muchu.
Na základe čoho ste vyberali, ktoré konkrétne zastávky chcete zachytiť?
Vyberal som najmä na základe vlastnej pamäti. Keďže sa pohybujem po Bratislave, často som si všimol niečím špecifickú zastávku. Vo výslednom výbere mi pomohol aj Google, minimálne v tom, aby som našiel najstaršiu zastávku – ktorá, na moje počudovanie, stále stojí v takmer identickej podobe.
Ako prebiehal proces fotografovania zastávok?
Fotografie vznikali pocitovo, pracoval som na mieste s danými situáciami a výjavmi. Išlo však o istú formu street fotografie, pri čom treba niekedy rátať s tým, že nie všetci ľudia na zastávke chcú byť fotografovaní. Treba to rešpektovať.
Ako by ste zhodnotili stav bratislavských zastávok?
Funkčnosť zhodnotiť neviem, keďže už dlho nie som ich používateľom. Z pohľadu fotografa a nezávislého pozorovateľa väčšina zastávok vyzerala, že spĺňajú svoju primárnu funkciu. Mám však pocit, že s nástupom nových sklo-železných zastávok sa vytráca ich duša a diverzita.
Čo chce kniha Bratislavské zastávky čitateľom priniesť?
Kniha môže čitateľom ponúknuť najmä uvedomenie, že aj malé a často prehliadané mestské prvky ako sú zastávky v sebe nesú hodnotu, príbeh a jedinečnosť. Ukazuje, že architektúra nemusí byť veľkolepá, aby bola dôležitá, a že rozmanitosť verejného priestoru je súčasťou identity mesta. Zároveň upozorňuje na to, ako sa Bratislava mení, čo pri tejto premene strácame, a prečo má zmysel tieto vrstvy mesta zachytávať, vážiť si ich a premýšľať nad tým, ako chceme, aby naše mesto vyzeralo v budúcnosti.
Ktorá bratislavská zastávka je vaša obľúbená?
Špeciálne miesto v mojom srdci má zastávka Vajnorský potok. Jej farby i všetko okolo toho má svoj unikátny vibe.
Unikátna je aj zastávka na Harmincovej. Ako ste pristupovali k fotografiám z nej?
Tú unikátnosť môžem len potvrdiť. Keďže som videl proces jej vzniku, mal som vymyslených zopár pohľadov, v ktorých som ju chcel zachytiť. To sa mi aj podarilo. Samozrejme, predstavy a realita sa vždy líšia, minimálne už len kvôli tomu, v akej časti dňa fotíme a ako na ňu dopadá slnko.
Ako na zastávku reagovali ľudia priamo na mieste?
To, že zastávka je vyrobená z iných materiálov ako ostatné konvenčné zastávky, vzbudzovalo u ľudí prirodzenú zvedavosť. Bolo veľmi vidieť rozdiel medzi bežnými používateľmi a ľuďmi, ktorí ju videli po prvý raz.
