Rukopis bratislavského architekta a výtvarníka Juraja Hubinského nájdete medzi stenami – a aj na stenách – mnohých známych projektov vrátane dúbravských Čerešní living. Priestory tamojšej klubovne a recepcie pulzujú vďaka Jurajovým maľbám pozitívnou energiou a stávajú sa miestami, kde je radosť tráviť čas. Pozývame vás nahliadnuť do umelcovho portfólia.

Môžete nám prezradiť viac o technike maľby použitej v projekte Čerešne living? Išlo o tradičnú maľbu štetcom alebo ste použili iný postup? Dostali ste vizualizáciu od architektov alebo ste s návrhom prišli vy? Kto vyberal použité farby?

S nápadom vytvoriť veľkoformátové nástenné maľby ma oslovila architektka Alica Danielová, s ktorou som už predtým realizoval spoločné dielo v podobe nástenných malieb. Tá mi ukázala ideu interiéru a mojou úlohou bolo vytvorenie návrhov umeleckého diela v architektúre s prívlastkom „fresh“. Návrh bol konzultovaný priamo so zadávateľom (ITB) a interiérovou architektkou a prechádzal rôznymi fázami, až kým sa nepodarilo zhotoviť návrh, ktorý by odzrkadľoval ideu klienta pre celý projekt „Čerešne“, teda mladícke a svieže. Pre mňa to bola výborná skúsenosť, najmä čo sa týka veľkosti finálneho diela, ale aj použitých farieb. Maľovalo sa priamo na steny v klubovni, kde bol návrh ladený do modrej farebnosti, a potom priestor recepcie, kde bol návrh realizovaný na stolárske výrobky, teda vstavané skrine za recepčným pultom. Farebnosť bola volená zo začiatku decentnejšie, ako je to teraz vo výsledku, a bolo to na podnet klienta, ktorý mal ideu o saturovanejších vizuálnych efektoch. Maľovalo sa tradičným maliarskym spôsobom, teda maľbou štetcami a malými nástennými maliarskymi valčekmi. Dielo sa nakoniec zakonzervovalo matným lakom. S výsledkom som veľmi spokojný a verím, že ho ocenia aj ľudia, ktorí budú v objekte tráviť čas.

Váš architektonický ateliér sa pýši bohatým portfóliom projektov. Vedeli by ste spomenúť jeden, ktorý je váš najobľúbenejší, prípadne prečo?

Ak by to mal byť architektonický projekt, tak mezonetový loft s terasou v Mlynici. Mlynica je rekonštruovaný objekt starej priemyselnej budovy v brownfielde Bratislavy na multifunkčný objekt od kolegov architektov z ateliéru Gut Gut. Nachádzajú sa v ňom kancelárie a prenajímateľné priestory a na horných podlažiach sú byty – lofty s terasami a krásnymi výhľadmi na Karpaty. Ten priestor som si zamiloval od prvého momentu, ako som doňho vstúpil, a cítil, že s ním treba pracovať veľmi citlivo a tak, aby sa z neho nevytratil pôvodný industriálny charakter. Priestor má veľmi peknú mierku a proporciu miestností, takisto orientáciu voči svetovým stranám a tiež materiály. Nechali sme priestor celý neomietnutý v železobetónových stenách a pôvodných stropoch. Takisto na podlahe ostal vybrúsený a zalakovaný betónový poter. Ostal tak pripravený akýsi betónový obal, do ktorého sme vstupovali s decentnými kusmi stolárskych a zámočníckych výrobkov doplnených o kvalitný dizajnový mobiliár. To celé bolo nasvietené jednou čiernou svetelnou rampou a tektoniku priestoru sme podporili prisadenými svietiacimi lineárnymi LED lampami. Jednotlivé výškové úrovne sme prepojili schodiskami, ktoré tvoria dominantnú časť interiéru, a jedno z nich medzi obývacou izbou a kuchyňou s jedálňou je pobytové v takmer celej šírke bytu. Takto dostáva byt viac využiteľného miesta, čo ocení majiteľka bytu, keďže máva často početné večierky. Byt pôsobí netradičným dojmom a je presne pre konkrétneho klienta, ktorý ocenil náš prístup k tvorbe.

Ako prebieha proces návrhu? Vypočujete si, čo by chcel klient, alebo necháva celú realizáciu vo vašich rukách? Dohliada objednávateľ na celý proces alebo vidí až finálny produkt?

Závisí to od klienta. Prídu takí, ktorí majú nejakú predstavu a vedia viac menej, ako by mal priestor fungovať, a mnohí prídu so slovami: „Páči sa mi vaša tvorba, chcem váš rukopis a chcem, aby som sa tam cítil/-a dobre a bolo to pekné.“ Často robievame verejné priestory, kam chodí viacero návštevníkov, a teda to nie je pre konkrétneho koncového užívateľa, ale požiadavka majiteľa priestoru býva vždy s dôrazom na zmyselnú, funkčnú, materiálovú a estetickú kvalitu. Vždy si vypočujem klienta a rád mám od neho čo najviac informácií o tom, ako má priestor fungovať alebo ako má byť využívaný. Našťastie sa ozývajú klienti, ktorí majú podobný zmysel pre detail a architektúru a tak je to veľmi dobre nastavená situácia hneď od začiatku. Často sa stáva, že klient má nejakú predstavu, ale my ju uchopíme po svojom a vznikne priestor, o ktorom klient na začiatku ani netušil, že môže mať taký potenciál. Čo sa týka realizácie, máme rôzne modely spolupráce, od takej, že nakreslíme štúdiu a projekt a klient si realizáciu zabezpečí sám, až po realizácie na kľúč, keď je ale klient prizývaný na odsúhlasovanie jednotlivých stupňov projektu a výberu zariadenia.

Mladých architektov môže demotivovať, keď strávia desiatky hodín nad návrhom projektu a nakoniec nie je vybraný. Koľko percent návrhov, ktoré vytvoríte, sa pretaví aj do praxe?

Našťastie sa mi to stáva v minimálnom počte prípadov. Máme pomerne veľký počet realizovaných projektov, ktoré sú hotové alebo sa idú realizovať, a minimum „šuplíkových“. Je to asi 85 % projektov, ktoré sa zrealizujú, z tých, ktoré kreslíme.

Ako umelec a architekt sa nevenujete len interiéru, ale aj exteriérovým návrhom. Ako vnímate nové developerské projekty, ktoré vyrastajú v Bratislave? Máte nejaké zahraničné mesto, kam sa vždy rád vraciate nabrať inšpiráciu?

Tu musím konštatovať, že z postaveného v Bratislave sa mi pozdáva minimum projektov, ktoré za poslednú dobu vznikli. Je cítiť maximalizáciu zisku investorov na úkor kvalitnej architektúry, ktorá by slúžila nielen majiteľom priestorov vo vnútri, ale obohacovala a kultivovala mestský verejný priestor. Projekty s ním málo pracujú. Je to často v rukách architekta, ktoré sú zviazané požiadavkou developera na predajnosť a ekonomiku. Tu sa navrhuje z kalkulačky a nie z pera kvalitnej architektúry. Aby som nebol len kritický, musím povedať, že projekty ako Pri Mýte, Nido alebo Záhradné Vily mi prídu veľmi sympatické a kvalitné. V rámci Čerešní, kde som mal možnosť byť aj v interiéri, sa mi páčila práca s reliéfmi, ktoré boli umiestnené na schodisku pri recepcii. Boli to reliéfy v železobetónovej stene, ktoré boli vnímateľné pri kráčaní po schodoch. Je evidentné, že architekti tu radi pracujú s výtvarným dielom, ktoré prestupuje väčšou časťou projektu. Tiež sa mi pozdávala štruktúra hnedastej fasády tvorená murárskym hrebeňom. Boli to vrúbky, ktoré robili elegantnú tieňohru na fasáde a dodávali jej tak plasticitu. Zo zahraničných miest, kde sa rád inšpirujem súčasnou architektúrou, alebo vôbec mestom ako takým je určite Kodaň. Tam sa vždy rád vrátim. Je to Mekka kvalitnej svetovej architektúry.

Čo by ste odkázali budúcim architektom?

Aby boli vnímaví, zvedaví, ľudskí, zodpovední a empatickí, aby sa zamýšľali nad tým, že architektúra má slúžiť ľuďom. Nemusí byť za každú cenu vyzývavá a originálna, ale radšej úprimná, reflektujúca kontext, dobu vzniku a aby boli používané kvalitné materiály s dlhou dobou životnosti a čo najviac prírodné. Aby sa hľadelo do budúcna v zmysle, aký dosah bude mať stavba o niekoľko desiatok rokov. A nech sme pokorní, a to nielen architekti.