Na začiatku bola vízia naštartovať skratujúce spojenie Starého s Novým Mestom a vytvoriť mestský bulvár ako modelový projekt pre rýchle a lacné riešenie problematickej dopravnej situácie Bratislavy…

Aby sme nápadom nadchli širokú verejnosť, bolo kľúčové demonštrovať naše predstavy, a tak sme pomohli dať dokopy Street Festival WhatCity? na Mickiewičke, čím sme rozprúdili diskusiu o ulici bez nadvlády áut. Ubehol skoro rok, odkedy sme na deň experimentálne odstavili premávku na Mickiewiczovej a poukázali tak na jej potenciál. Čo sa zmenilo a kam sme pokročili?

(Po)zmenil sa postoj verejnosti

Keď sme v máji minulého roku spoluorganizovali pouličnú konferenciu WhatCity?, hlavnou motiváciou za organizovaním tohto časovo aj finančne náročného podujatia bolo zvýšiť osvetu projektu revitalizácie Mickiewiczovej ulice. Plán premeniť tranzitnú zónu okolo Mickiewiczovej na miesto oddychu a príjemných stretnutí (takých, ktoré sa nebudú odohrávať v strese nastoleného autami), nosíme v hlave už niekoľko rokov. A v podstate od začiatku sme narážali na jeden problém – predsudky.

Ako ľuďom vysvetliť, že nechceme vytlačiť všetky autá z ulíc a radikalizovať tento krok vytvorením úplnej pešej zóny? Že nechceme siahnuť na ich parkovacie miesta ani paralyzovať mestskú hromadnú dopravu výlukou spojov? Ako ich presvedčiť, že chceme presne to isté, čo aj oni – mať ulicu vytvorenú pre ľudí? Takú, kde chodec či cyklista nebude rukojemníkom vodičov. Takú, kde človek nebude obmedzovaný v pohybe zastaralými dopravnými reguláciami, ktoré nadovšetko vyzdvihujú pro-vodičské práva nastolené ešte počas zlatej éry automobilového priemyslu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy bol ideál dopravnej krásy jasný – všade nech sú rovné a široké cesty, najlepšie niekoľkopruhové, aby bolo ľahké prefrčať autom z jedného konca na druhý. Keď sa pozriete na súčasný stav Mickiewičky a jej okolia, presne toto sa už deje. Atmosféru buduje škrípanie pneumatík, zvuk krokov a vravy sa stráca v  rachote hustej premávky.

Preto sme v máji 2018 na jeden deň uzavreli ulicu. Premenili sme ju na terénne diskusné fórum, kde sme ľuďom s pomocou prizvaných slovenských i zahraničných expertov zážitkovou formou odprezentovali, ako sa moderné metropoly vyrovnávajú s témou zdieľania verejného priestoru. Zároveň sme im dali „ochutnávku“ takejto ulice, nech na vlastnej koži pocítia, o čo sladšie sa po nej chodí, keď uberiete z rýchlosti a svojvoľne prejdete na príjemné vychádzkové tempo.

Ohlas verejnosti prekonal naše očakávania. O podujatí informovalo viac ako 70 článkov v lokálnych aj celoslovenských periodikách a my sme dosiahli, čo sme si zaumienili – rozvírenie verejného záujmu o tému, konštruktívnu diskusiu a fandenie namiesto zaslepeného hejterstva. Už sme viac nemuseli čeliť obvineniam, že si chceme sami pre seba „vylepšiť“ ulicu so sídlom našej spoločnosti. Mňa totiž skutočne nebavilo znova a znova vysvetľovať, že po revitalizácii si vôbec neuľahčím cestu autom do práce, keďže budem musieť voliť obchádzku. To však tí, čo si omieľajú mantru „sú to developeri, je v tom len komerčný záujem“, nepočúvajú radi. Ľahšie sa im stotožňuje s predpojatou myšlienkou, že nás ženú peniaze, než aby uverili, že za našou občianskou angažovanosťou je idealizmus bežných ľudí, ktorí veria, že ulica, ktorou dennodenne prechádzajú, má na viac. Po májovej konferencii sme teda úspešne zbúrali bariéru predsudkov a mohli pokročiť do pred-realizačnej fázy projektu.

Celý článok si môžete prečítať po kliknutí na tento odkaz: https://itbdevelopment.blog.sme.sk/c/511876/schyluje-sa-k-rande-stareho-s-novym-mestom.html