Zastávka na Harmincovej - krok smerom k environmentálne zodpovednému prístupu k architektúre verejného priestoru
Zdielajte tento článok
Revitalizácia Harmincovej prinesie okrem novej vozovky, plnohodnotnej štvorprúdovej cesty, prechodu so semaforom pre ešte bezpečnejší pohyb chodcov, aj novú zastávku MHD. Tá sa stane pomyselnou vstupnou bránou pre návštevníkov a obyvateľov projektu Čerešne fine living.
Rozhodli sme sa preto, že okrem pomoci s vykupovaním pozemkov v hodnote vyše 700 000 € prispejeme k lepšiemu životu obyvateľov celej Dúbravky, aj realizáciou tejto zastávky – od návrhu až po jej vytvorenie.
Na túto pre nás novú a zaujímavú výzvu sme sa rozhodli opäť spojiť sily, podobne ako pri projekte mikrorias, s UMRPUM, tentokrát s jej šikovnými absolventami s inovatívnym prístupom, ktorí stoja za platformou Collarch. Vyspovedali sme preto jedného z partnerov – architekta Shota Tsikoliya.
Collarch je platforma spájajúca architektov a mladých profesionálov s bohatými profesijnými skúsenosťami z popredných medzinárodných architektonických kancelárií a akademických výskumných inštitúcií a zameriavate sa na atypické riešenie, bol aj to dôvod, čím vás oslovil projekt zastávky MHD na Harmincovej v Bratislave, prípadne prečo ste sa rozhodli vstúpiť do tohto projektu?
Zastávka MHD je projekt vo verejnom priestore a pre verejnosť, čo je pre architektov vždy výzva a príležitosť. Zároveň ide o iniciatívu developerov a architektov (ITB Development a Architekti Šebo Lichý), s ktorými sme už spolupracovali v minulosti a o ktorých vieme, že sú schopní oceniť inovatívne a kreatívne riešenia a ponúknuť skúsenosti a flexibilitu. V tomto konkrétnom prípade tu bola možnosť pracovať so „state-of-the-art“ technologickým riešením a integrovať zelené prvky do architektúry, čo nás oslovilo najviac.
Lokalita, v ktorej sa projekt nachádza vzniká v danom území prakticky nanovo. Čo sú hlavné špecifiká a determinanty tohto priestoru a ako ovplyvnia podobu zastávky?
Ide o novú rezidenčnú lokalitu na pomedzí intenzívneho mestského života a dramatickej prírody karpatského hrebeňa. Snažíme sa na to reagovať jej architektúrou, materialitou betónu a zelene, dramatickou geometriou, ale zároveň užívateľskou ústretovosťou.
Čo považujete za najväčšie výzvy projektu?
Projekt je príležitosťou vyskúšať nové technologické riešenie – 3D tlač z betónu, ktoré dovoľuje vytvárať komplexnú geometriu bez použitia debnenia a zároveň optimalizovať tvar štruktúry a minimalizovať množstvo použitého materiálu z hľadiska statických a iných požiadaviek. Spolu s integráciou zelene je to krok smerom k environmentálne zodpovednému prístupu k architektúre verejného priestoru. Experiment a inovácia je vždy výzvou, avšak v tomto prípade, keď ide o projekt pre verejný priestor, navyše tak frekventovaný ako zastávka MHD, to platí dvojnásobne.
Ako hodnotíte projekt Čerešne fine living, pre ktorý bude zastávka pomyselnou vstupnou bránou?
Projekt Čerešne fine living ponúka príjemné a zároveň rôznorodé prostredie pre život svojich obyvateľov. Páči sa nám diverzita foriem, materiálov, priestorov, integrácia prírody a zelene – sú to kvality „navyše“, ktoré by nemali chýbať v súčasnej architektúre.
Čo je všetko je vašou úlohou v procese prípravy štúdie? Popíšete nám proces? Ako dlho trvá?
Štúdiu vždy začíname rešeršou – či už sa to týka informácií o lokalite, informácií o konkrétnom zadaní a súvisiacich požiadavkách alebo rešeršou podobných projektov inde vo svete. Veľkou inšpiráciou pre nás boli napríklad autobusové zastávky v malej rakúskej obci Krumbach. V konkrétnom prípade tejto zastávky sa od začiatku vedelo, že budeme hľadať inovatívne technologicko-materiálové riešenie, takže náš prieskum zahŕňal aj tento aspekt. Následne sme definovali náš koncept a vyvíjali design, najskôr sami a potom v spolupráci s odborníkmi z oblasti statiky, 3d tlače z betónu a zelene v architektúre. Bol to proces, ktorý zahŕňal mnoho zmien a úprav, ale bez toho sa nezaobíde žiadny odvážnejší návrh.
Ste známy pre medziodborovú spoluprácu s umelcami, dizajnérmi a ďalšími profesionálmi, aký je cieľ?
Medziodborová spolupráca s umelcami a dizajnérmi bola pre nás samozrejmosťou ešte v čase štúdia na umeleckopriemyselnej škole, a tak sme sa snažili v tom pokračovať aj v praxi. V minulosti som tiež študoval na univerzite v Stuttgarte, kde sme bežne spolupracovali s biológmi a táto spolupráca bola zásadná pre náš výskum. Všeobecne si neviem predstaviť profesiu architekta bez spolupráce s inými odbormi. My k bežnej a zavedenej spolupráci s profesionálmi pridávame aj spoluprácu aj s umeleckými odbormi. Myslím si, že to je obohacujúca skúsenosť pre obe strany a projektom to prospieva.
Čím bude podľa vás zastávka jedinečná?
Vždy hľadáme optimálne riešenia, či už ide o užívateľské hľadisko, estetiku alebo environmentálnu zodpovednosť. Často, a je to aj prípad tejto zastávky, nás také hľadanie privádza k novým typológiám, materialite, technologickému riešeniu. V tomto kontexte sa dá hovoriť o jedinečnosti návrhu, avšak sama o sebe jedinečnosť nie je prioritou. Tou je vytvoriť niečo, s čím sme spokojní my aj naši klienti.·
Čo je podľa vás materiál budúcnosti pre dobré mesto? Tehly či sklo a železobetón?
Najväčšou výzvou súčasnosti, a to nielen v stavebníctve, je environmentálna kríza. Tá bude diktovať aj akékoľvek uvažovanie o architektúre budúcnosti. Z tohto hľadiska materiály môžu byť vhodné na jeden účel a nevhodné na ďalší. Výroba betónu vyžaduje veľkú energetickú investíciu, čo je slabinou tohto materiálu. Na inú stranu vyniká pevnosťou a nové fabrikačné metódy ako je 3D tlač dovoľujú minimalizovať množstvo použitého betónu. Podobne sa dá uvažovať aj o ďalších materiáloch – kove, dreve alebo skle. Myslíme si, že v budúcnosti pôjde hlavne o čo najšetrnejšie použitie stavebných materiálov, čo sa dá dosiahnuť okrem iného pomocou výpočtového navrhovania a digitálnej fabrikácie.
Realizovali ste už niečo podobné? Myslíte, že budú podobné projekty prepojenia umenia a bývania pribúdať?
Dlhodobo veríme v Gesamtkunstwerk* a vyhľadávame medziodborovú spoluprácu s umelcami, dizajnérmi a ďalšími profesionálmi. Čo sa týka konkrétnych technologických postupov s 3D tlačou z betónu – pre nás je to prvá podobná realizácia, ktorá by nebola dočasná alebo neslúžila iba ako výstavný exponát alebo prototyp.
* jednotné do detailu prepracované architektonické dielo, ktorého jednotlivé zložky – od konceptu stavby po jeho sochárske a výtvarné detaily – usiluje o vyvolanie kompaktného a maximálne pôsobivého dojmu. Označuje sa aj ako “totálne umelecké dielo”.
Shota Tsikoliya
Doc. MgA. Shota Tsikoliya, Ph.D, M.Sc. vyštudoval Univerzitu v Stuttgarte a Vysokú školu umeleckopriemyselnú v Prahe, kde v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent v štúdiu Architektúra III a v rámci medzinárodného programu CIEE prednáša Science, Engineering Technology in the Global Architectural Design. Vedie a spoluorganizuje rôzne workshopy zamerané na inovatívne technológie v architektúre. V rámci svojho doktorandského štúdia na Vysokej škole umeleckopriemyselnej obhájil dizertačnú prácu Computational Methods in Contemporary Architectural Practice: Emergent Architecture. Shota absolvoval stáž na Danish Academy of Arts, School of Architecture a medzi rokmi 2014-2015 študoval a pracoval na stuttgartskej univerzite v rámci Institute of Computational Design, kde sa zúčastnil realizácie pavilónu ICD/ITKE Research Pavilion 2014-2015. Pri spolupráci s kanceláriami v Prahe a Berlíne získal Shota početné pracovné skúsenosti na rôznorodých ocenených projektoch. Najnovšie v rámci platformy Collarch ocenenie Interiér roku 2021 v kategórii Verejný interiér za interiér Winelist v Karlíně.
Ondřej Janků
janku@collarch.cz
MgA. Ondřej Janků (*1983) vyštudoval Vysokú školu umeleckopriemyselnú v Prahe pod vedením Prof. Ing. arch. Evy Jiřičné, CBE a Doc. Ing. arch. Radka Kolaříka a neskôr Prof. Ing. arch. Ivana Kroupy. Počas svojej päťročnej praxe v kancelárii Herzog & de Meuron v Bazileji spolupracoval na projektoch od koncepčných štúdií až po realizáciu. V medzinárodnom tíme profesionálov pracoval napríklad na projekte nemocnice v Zürichu, rezidenčnom mrakodrape v New Yorku alebo múzeu v Dohe. Pred praxou v kancelárii Herzog & de Meuron pôsobil v kancelárii Bjarke Ingels Group v Kodani, kde sa ako člen tímu podieľal na víťaznom projekte radnice v Talline. V roku 2013 absolvoval Strelka Institute v Moskve, kde viedol výskum zaoberajúci sa budúcim rozvojom Moskvy zameraný na konflikt formálneho a neformálneho rastu mesta. V roku 2017 spoluzakladá a vedie architektonické štúdio COLLARCH. Od roku 2020 vedie spoločne so Shotou Tsikoliyou Global Architecture and Design štúdio na ARCHIP – súkromnej medzinárodnej vysokej škole architektúry.
