Ako by mohla vyzerať budúcnosť raketovej základne na Devínskej kobyle?
Zdielajte tento článok
Areál raketovej základne nachádzajúci sa nad Bratislavou na vrchole Devínskej Kobyly je dnes nepoužívanou a schátranou spomienkou na históriu. Betónové silá, bunkre a kasárne postavené v osemdesiatych rokoch 20. storočia lákajú už iba pár pamätníkov, zvedavcov či okoloidúcich turistov. Objekty sú v zlom technickom stave a v mnohých prípadoch je pohyb v ich blízkosti nebezpečný. Práve v lokalite, ktorá dýcha históriou a zároveň je obklopená krásnou prírodou, vidíme potenciál na jej zlepšenie.
Preto sme sa v ITB spolu s kolegami z ateliéru Architekti Šebo Lichý rozhodli vyhlásiť ideovú súťaž pre študentov o budúcnosti územia Raketovej základne na Devínskej Kobyle.
Ako súťaž prebiehala?
Na zapojenie do súťaže, a teda poslanie spracovaného návrhu – mali študenti 5 mesiacov. Počas tohto obdobia sme postupne predstavili toto územie aj prostredníctvom odborných článkov a minulosti Raketovej základne, prírodnom bohatstve Devínskej Kobyly, či o podobných inšpiratívnych projektoch zo zahraničia. Pre študentov, ako aj záujemcov z verejnosti sme pripravili aj 2 komentované prehliadky územím s vlastivedným sprievodcom po Bratislave a okolí – Ivorom Švihranom. Do konca októbra k nám dorazilo až 38 návrhov z celého sveta – svoje zastúpenie v súťaži mali Filipíny, Rusko, Čína i Mexiko. „Boli sme pozitívne šokovaní účasťou, počet návrhov je naozaj nad očakávanie a celosvetové zastúpenie taktiež. Navyše drvivá väčšina návrhov bola naozaj kvalitne spracovaná s množstvom myšlienok a nápadov. Študenti nám skomplikovali výber, tak dobre spracované návrhy si vyžadovali poctivé preštudovanie a čas,“ konštatuje Tomáš Šebo, architekt a porotca súťaže.
Porota zložená zo skúsených architektov a architektiek s medzinárodnou pôsobnosťou, nemala ľahké rozhodovanie. To prebiehalo až v 2 kolách – v prvom si porotcovia individuálne naštudovali návrhy a bodovacím systémom vytvorili TOP 10 návrhov, z ktorých v ďalšom kroku počas online diskusie vybrali víťazov.
Konečné rozhodnutie bolo náročné, vysoká kvalita prepracovania, ako aj miera ich realizovateľnosti porotu príjemne prekvapila. Nakoniec sa rozhodli udeliť dokopy 6 ocenení, a tak okrem sľúbených prvých 3 priečok, vyhlásili aj 2 ocenenia „honorable mention“ a Cenu starostu udelil aj člen poroty, starosta mestskej časti Devínska Nové Ves – Dárius Krajčír.
1. miesto: Ksenia Panferova a Polina Minina, Rusko
Víťazný návrh najlepšie uchopil problematiku súťaže a vytvoril jedinečný a komplexný scenár pokračovania histórie, topografie a programu miesta pre súčasnosť. Návrh ponúka transformáciu lokality s maximálnym rešpektom k existujúcej lokalite, prírody a flóry s architektonickými intervenciami do stavebných substancií. Projekt navrhuje na pôdoryse objektov raketovej základne systém nových rôznorodých kultúrnych, spoločenských, turistických a vedecko-poznávacích aktivít ako múzeum, hotel pre výskumníkov a umelcov, umelecké dielne a amfiteáter, ako aj planetárium a observatórium z dôvodu najvyššie položeného územia Bratislavy. Architektonické a vizuálne spracovanie návrhu najlepšie reaguje na fenomén a charakter územia
2. miesto: Dávid Nosko, Slovensko
Druhý najlepšie ocenený návrh rieši územie ako problematické miesto, ktoré je diverzifikované na priestory „skrotené“ a „divoké“, pričom kontrolované priestory pri vstupoch, v okolí vyhliadkovej veže a vnútorných priestoroch betónových bunkrov sú obsadzované architektonickými programami a ostatné neupravované priestory sú ponechané prírodným procesom. Štandardné objekty bez priestorovej kvality ako aj existujúce asfaltové povrchy a ploty sú zbúrané a recyklované do nových prírodných konfigurácií 5 rozličných typov krajín s odlíšiteľným priestorovým a geometrickým charakterom a typov životných podmienok pre faunu a flóru. Mapy, diagramy a koláže presvedčivo dokumentujú transformačný proces fragmentácie a zoskupovania.
3. miesto: Tristan Dee, Ira Espina a Patricia Ong, Filipíny
Tretím miestom ocenený návrh je architektonizovaným príbehom stúpajúcej cesty územím Devínskej Kobyly, od vstupného vojenského múzea cez galériu, sprístupnených vojenských objektov, pomníkov vojny, železnej opony a zamatovej revolúcie až po expozíciu súčasného Slovenska a pamätníka demokracie pri vyhliadkovej veži. Porota ocenila dramaturgiu udalostí histórie krajiny, ktoré projekt monumentalizuje terénnymi zásahmi spájajúcimi existujúce vojenské objekty do architektonického scenáru korešpondujúceho s topografiou územia. Monument slovenského oslobodzovania by mohol byť realizovaný rôznymi súčasnými udržateľnými a menej územie narušujúcimi prístupmi.
Honorable mention: Michael Becker, Jaaziel Kajoba a Terry Feng spolupracujúci pod menom Lignum Vitae Team a Ching En Lin, Po Yen Huang a Geon Yeong Kim (University of Edinburgh)
Cena starostu: Bingzhi Li, Hechcen Yuan a Tubohao Yang (University of Edinburgh)
Spojenie aktuálneho stavu, ktorý rokmi vznikol, a teda areálu raketovej základne, s prírodou – prístup, ktorý spája moderné s prírodou, ktorý spája obyvateľov s prírodou, a to, na naše pomery, netradičným spôsobom. Starosta ocenil, že hoci autori územie nepoznajú osobne, tak k nemu pristúpili citlivo a decentne zakomponovali architektonické prvky, ktoré pôsobia ako by tam už dávno patrili.
VIDEO: Pozrite si prvé reakcie víťazných autorov
Návrhy by boli, no ako ďalej?
Planetárium, náučný chodník, eko inkubátory, múzeum – návrhy boli rôznorodé, no mnohé možno až prekvapivo realizovateľné, pokiaľ by bola vôľa toto územie spraviť turisticky atraktívnejším, no najmä bezpečnejším. Súčasný stav s chátrajúcimi objektami v neznámom „súkromnom“ vlastníctve je dlhodobo neudržateľný. V zahraničí sa s obdobnými priestormi a „pozostatkami“ vojnových objektov už vysporiadali.
„Táto súťaž predčila naše očakávania, dostali sme naozaj množstvo výborných návrhov a podnetov čo s územím robiť. Verím, že toto je len začiatok. Územie raketovej základne má naozaj veľmi silný náboj, historický kontext. Nová Vyhliadková veža sem láka množstvo ľudí a to je moment, s ktorým sa oplatí pracovať a dať tomuto výnimočnému územiu ešte väčší zmysel a náplň. Zaslúži si to,“ uzatvára Tomáš Šebo