ITB oslavuje 15 rokov! Toto sme my
Zdielajte tento článok
Pätnástka je vek puberty, keď človek ešte len hľadá svoje miesto vo svete. V živote firmy je to však dosť na to, aby dospela a potvrdila pevnú pozíciu na trhu. My sme ju potvrdili. Už 15 rokov kreslíme po čistom papieri. Staviame priestor inak, nehľadiac na to, koľko konvencií a predsudkov pri tom zbúrame – počnúc tým, že developeri s architektmi nepatria pod jednu strechu. Začínali sme v ére katalógových domov a ustáli turbulentné roky, keď pravidlá biznisu menila svetová hospodárska kríza. Boli sme dvaja, dnes je nás dvadsaťpäťkrát viac a našu prácu vídať v uliciach čoraz častejšie. Vieme, že úspech firmy stojí a padá na ľuďoch, ktorí ju tvoria. Preto vám aj naše pätnásťročné budovanie reputácie dobrého a náročného developera chceme podať ľudskejšie. Toto sme my.
My a… kamarátstvo, ktoré to celé odštartovalo
Igor Lichý: „Okolo roku 2000 tu bolo národ- ným štýlom podnikateľské baroko. Investori nás vtedy oslovovali s bizarnými požiadav- kami. Chodili za nami klienti, ktorí si chceli dať osadiť katalógový dom. Ľudia nerozu- meli, že keď si stavajú domov na celý život, je dobré mať architekta. Lebo ten vám dá oveľa väčšiu pridanú hodnotu, ako môžete dostať, keď si kúpite anonymný katalógový dom. Chceli sme im ukázať, že existuje aj iný, lepší prístup. Vedeli sme, že ak chceme, aby mala budova niečo navyše, musíme si ju zdevelopovať sami. Jedného dňa som teda zavolal Tomáša na kávu a navrhol som mu, nech postavíme dom na kľúč presne podľa našich predstáv a potom ho skúsime predať.“
Tomáš Šebo: „S Igorom sme sa poznali ešte z fakulty architektúry. Zafungovala ché-
mia. Skamarátili sme sa a začali sme robiť drobné fušky popri robote. Tak zvyčajne aj mladí architekti začínajú. Chodia na 10 či 12 hodín do firmy, kde získavajú skúsenosti, a popritom sa snažia rozbehnúť si cez malé zákazky svoj vlastný biznis. Keď ste po škole, nikto vás neoslovuje s lukratívnymi ponukami. Najprv chodia len kamaráti, aby ste im navrhli poličku pod televízor, pomohli zrekonštruovať byt, prípadne urobiť nejakú prístavbu či podkrovie. Keď sme vtedy stretli osvieteného investora, otvárali sme šampanské.“
My a… prvé (k)roky vo firme
Igor Lichý: „Začínali sme ako správna gará- žová firma vo veľmi zlých kanceláriách. Bez klimatizácie. Najprv sme totiž chceli všetkým našim akcionárom ukázať, čo dokážeme. Až neskôr sme investovali do takých vecí, ako sú kvalitné priestory. Bolo to trochu bizarné, keď si k nám ľudia chodili kupovať luxusné byty – a prišli do starých kancelárií v spustnutej budove na Miletičke. Kým sme sa dostali do Wallenrodu, museli sme prejsť hodný kus cesty.“
Tomáš Šebo: „Nezvyklé bolo pre ľudí aj to, že sme architekti, čo robia development. Tento trend nie je na Slovensku rozšírený. Dokonca viem, že v niektorých krajinách je zakázané, aby architekti robili realizáciu developmentu. Nám ako firme ale pomohlo, že sme sa práve takto vyprofilovali. Človek má väčšiu možnosť priamo ovplyvňovať veci, na druhej strane, je to aj väčšia zodpovednosť. Keď prišla kríza, bolo to pre nás o to náročnejšie.“
Igor Lichý: „Krízu sme prežili najmä preto, že k nám krátko pred ňou prišiel tretí spoločník, ekonóm Ivan Rolný, ktorý mal skúsenosti
z bankového prostredia. Financovaniu rozu- mel výrazne viac ako my. On sa stal tým, kto pomohol našu firmu previezť cez najťažšie časy. Bola to doba, keď veľa developerov skončilo a mnohé projekty zobrali banky. Trh sa po roku 2008 výrazne preriedil, ostali len najsilnejší…“
Ivan Rolný: „Paradoxne sme zistili, že kríza je motorom inovácií. Sami sme videli, že nás na- motivovala, aby sme stále skúšali niečo nové. Teraz, keď je stavebný boom, sa až divíme, ako sa darí uspieť niektorým projektom s prie- mernými riešeniami. Tým, že sa dnes všetko predá, developeri nie sú nútení robiť veci po novom. My inovujeme preto, že to tak cítime a chceme, nie preto, že musíme.“